Jedno rozhodnutie, ktoré zmenilo viac, než čakala

Pamätáme si, keď prvýkrát rozprávala, či vôbec príde na kráľovský pobyt. Nebolo to pre ňu jednoduché rozhodnutie, pretože dovtedy nikdy nikam nechodila sama. Vždy bola s rodinou, vždy bola v prostredí, ktoré poznala, kde sa cítila istá. Toto malo byť prvýkrát, čo mala niekam prísť úplne sama, medzi ženy, ktoré vôbec nepozná.
Premýšľala nad tým dlho. Na jednej strane obavy, čo ak si nesadne s tými ženami, čo ak sa nebude cítiť dobre, čo ak to nebude pre ňu.
Na druhej strane ju to ale neskutočne ťahalo. Niečo vnútri jej hovorilo, že toto potrebuje. Že potrebuje na chvíľu vypnúť, odísť zo svojho bežného prostredia a urobiť niečo len pre seba.

A tak si povedala, čo sa môže stať? Veď tam budú ženy, ktoré hľadajú presne to isté. Zmenu, inšpiráciu, oddych, možno aj samy seba. A možno práve preto sa nakoniec rozhodla prísť. Prišla sama. A bol to pre ňu obrovský krok. Pamätáme si ju, keď prišla prvýkrát. Bola tichšia, viac pozorovala, vnímala všetko okolo seba. Bolo vidieť, že vystúpila zo svojej komfortnej zóny, ale zároveň tam bola aj iskra zvedavosti a očakávania.

 
A presne toto rozhodnutie dovoliť si prísť  jej otvorilo úplne nové dvere. Dnes má za sebou už štvrtý kráľovský pobyt. A nechodí sama. Vždy so sebou privedie ďalšie ženy, kamarátky, pretože chce, aby aj ony zažili to, čo zažila ona. Ten pocit, ten priestor, tú zmenu, ktorú si sama na sebe začala všímať. Keď sme ju videli prvýkrát a keď ju vidíme dnes, je to obrovský rozdiel.
Je sebavedomejšia. Viac si dovolí. Viac sa o seba stará, viac si verí, viac si dopraje. Otvorili sa jej nové možnosti, nové priateľstvá, nové stretnutia, nové zážitky. Začala robiť veci, ktoré predtým odkladala alebo si ich ani nevedela predstaviť.

A čo je krásne? Nezmenila sa len ona, zmenilo sa aj to, ako na ňu reaguje jej okolie. Jej manžel si to všimol veľmi rýchlo. Dnes je to on, kto ju v tom podporuje a pýta sa, kedy pôjde najbližšie. Pretože presne vidí, s akou energiou sa vracia domov. Oddýchnutá, spokojná, plná zážitkov, radosti a takej tej ženskej iskry, ktorá sa nedá zahrať. 

Na poslednom pobyte bol moment, ktorý ju veľmi dojal. Manžel jej napísal, prečo mu ešte neposlala fotky.😆 Chcel vidieť, ako sa má, ako si to užíva, ako vyzerá. A nebolo to len o fotkách. Napísal jej, že ju ľúbi, že sa na ňu teší. A presne toto sú tie momenty, kedy si uvedomíš, že keď sa začne meniť žena, mení sa aj všetko okolo nej. Pretože keď si žena dovolí dobiť svoje baterky, keď si dovolí čas pre seba, keď začne viac vnímať svoju hodnotu, tak tú energiu prirodzene prenáša aj na svoje okolie.

Koľkokrát máme pocit, že musíme meniť všetkých okolo seba. Ale pritom stačí začať od seba. Dovoliť si viac. Dovoliť si odísť. Dovoliť si zažiť niečo nové. A presne o tom sú tieto pobyty. Je nádherné sledovať, ako sa ženy vracajú znova a znova. Nie preto, že musia. Ale preto, že chcú. Pretože vedia, čo im to dáva. 

Na záver: Niekedy máme pocit, že robíme malé rozhodnutia.

Len niekam ísť. Len si niečo dovoliť.

Ale práve tie malé rozhodnutia dokážu otvoriť dvere k veciam, o ktorých sme predtým ani netušili.

Za bránami kaštieľa sa na chvíľu zastavil čas.

A ženy si dovolili zažiť samé seba v úplne inom svetle.

20.marca sme opäť otvorili brány nášho, už piateho kráľovského pobytu. A hoci by sa mohlo zdať, že vieme, čo nás čaká…pravda je, že každý jeden pobyt si vždy napíše svoj vlastný príbeh.Tento nebol výnimkou.

Opäť sme sa stretli v nádherných priestoroch kaštieľa v Krakovanoch, na mieste, ktoré má svoju atmosféru, pokoj a zvláštnu schopnosť spomaliť čas. Je to priestor, kde sa veci dejú prirodzene. Aj vďaka ľuďom, ktorí ho tvoria. Ich ochota, ľudskosť a profesionalita sú tichou, ale veľmi dôležitou súčasťou celého zážitku.

Piatok večer začal nenápadný začiatok niečoho, čo sa nedá presne naplánovať. Privítanie, prvý prípitok, prvé pohľady…ženy, ktoré sa ešte len spoznávali. A predsa už v tej chvíli bolo cítiť, že tento víkend nebude len obyčajný. Bol to večer bez tlaku. Bez očakávaní. Len o bytí. O uvoľnení, rozhovoroch a postupnom odkladaní všetkého, čo si bežne nesieme so sebou.

Sobota, ktorá začala jemne… a postupne odhaľovala viac. Ráno sme začali spoločne pri raňajkách, ktoré neboli len o jedle, ale aj o prvých hlbších rozhovoroch.

A potom sa čakal nabitý. Program, ktorý na papieri vyzeral ako séria workshopov…ale v realite sa zmenil na niečo oveľa osobnejšie.

Začali sme témou vnútornej krásy so Soňou Kšinskou. Nie ako poučka. Nie ako trend. Ale ako niečo, čo každá žena cíti inak a predsa je to v každej z nás. Postupne sa otvárali témy, rozhovory, zdieľania. Každá žena mala svoj priestor. Svoj moment. Prepojili sme to s jemným líčením, vnímaním seba samej…a zrazu to nebolo len o tom ako vyzerať. Ale o tom, ako sa cítiť. A práve tam sa začali diať prvé malé zmeny. Keď stačí pár zmien…  zmení sa pohľad na seba.
Po obede, ktorý bol zážitkom sám o sebe, sme sa presunuli do ďalšej časti.Kapsulový šatník s Terez Trubačovou. Možno si povieš oblečenie. Kombinovanie. Farby.Ale aj tu sa dialo niečo viac. Ženy si skúšali kombinácie, ktoré by si možno nikdy neobliekli. Farby, po ktorých by bežne nesiahli. A zrazu…iné držanie tela.istota v pohybe.ten zvláštny moment, keď sa na seba pozrieš a povieš si: Toto som ja? Áno.Len v trochu inom svetle.

A potom prišli klobúky…A s nimi moment, ktorý si mnohé z nás zapamätajú ešte dlho. Zuzana Hradilová priniesla so sebou nielen šperky zdobené polodrahokamami, ale aj klobúky,  každý iný, každý s vlastným charakterom. Pre niektoré ženy úplne nová skúsenosť. Možno aj malý krok mimo komfortnej zóny. Ale práve tie bývajú tie najsilnejšie. Stačilo si ho nasadiť…a niečo sa zmenilo.Nie navonok.Ale vo vnútri.Zrazu prišla elegancia, ktorú netreba hrať. Postoj, ktorý netreba učiť. Pocit, ktorý sa nedá predstierať. A práve v týchto momentoch si uvedomíš, že niekedy stačí naozaj málo…aby si sa uvidela úplne inak.

Zachytené okamihy, ktoré nezmiznú. Deň sme zakončili fotením s našou úžasnou fotografkou Vlastou Bolehradskou. Nie je to len o fotkách.Je to o tom, že vie zachytiť presne ten moment, keď žena prestane pózovať…a začne byť sama sebou. S ľahkosťou, prirodzenosťou a citom pre detail vytvára spomienky, ku ktorým sa ženy vracajú ešte dlho.

Večer patril spoločnej večeri, smiechu, zdieľaniu a tým rozhovorom, ktoré vznikajú len vtedy, keď sa cítite dobre. Nedeľa, ktorá dala všetkému hlbší zmysel. Ráno sme opäť začali spolu. A potom prišla téma, ktorá viaceré prekvapila.

Etiketa s Máriou Galíkovou. Nie ako súbor pravidiel. Nie ako niečo formálne. Ale ako nástroj. Pre každodenný život. Pre komunikáciu. Pre sebaistotu v rôznych situáciách. Zrazu dávalo zmysel to, čo sme si možno nikdy neuvedomili. Že detaily tvoria celok. A že elegancia nie je o dokonalosti…ale o vedomí.

A potom prišiel moment odchodu…Objatia. Úsmevy. Slová, ktoré ani netreba hovoriť nahlas. Ženy, ktoré prišli… a ženy, ktoré odchádzali, neboli úplne tie isté. Nie preto, že by sa zmenili navonok. Ale preto, že si niečo dovolili cítiť. A práve to si odniesli domov. Toto nie je len pobyte je to priestor, kde sa spomalí čas. Kde sa žena môže na chvíľu zastaviť… a znovu sa uvidieť.Inak. Jemnejšie. Pravdivejšie. A práve preto sa to nedá úplne opísať.
To sa dá len zažiť.

Blog